• 1918/1919

        • V Piešťanoch jestvovala maďarská škola štátna, kde zo Slováku robyli se Maďari. Prevrat 28. októbra 1918 na maďarské učitele vubec nepusobil a ti stále učili maďarsky, ač byli prípisem pana školního inšpektora vyzváni, by učili slovensky. Teprve na osobní jeho zakročení začali učiti maďarsky a slovensky.

          Takéto vyučovaní v oslobozené vlasti trpeti se nemohlo a protože na štátnej ľudovej škole v Piešťanoch pôsobiaci učitelia nesložili sľub vernosti česko-slovenskej republike, boli prepušteni a škola zavreta.

          Na školu boly ustanoveni Češi a Slováci. Pretože ustanovený správca sa nedostavil, bol p. inspektorom Milošom Bulórským poveren prevzatím školy riad. št. meštianskej školy v Piešťanoch p. Adolf Bartoň, Čech, který za pomoci již ustanovených učitelu na št. ľud. školu Bohuše Boreckého a Jana Kouba inventár a celú školskú budovu od správca p. Gargaloviče prevzal v dňoch 9. a 10. apríla 1919.

          Stav školní budovy bol priamo hrozný. Obloky skoro všechny vytlučené, podlaha úplne vyšlapaná, triedy nevylíčené, záchody rozbité, vôbec škola vypadala tak, jak škola vypadať nemá.

          Maďarská škola skorom žiadnych pomôcok nemala. Prevzato bolo nekolko rozbitých obrazov, ktoré boly kresleny duchom maďarským a tak, aby dietky hneď začátkom zbaveny byly ducha zdravého – nedalo sa ich vôbec poučiť.

          Lavice skorom všechny boly odrené s nemravnými obrazy a mnoho ich bolo rozbytých. Kalamáre neboly a školní tabule odreté.

          Slovensky počalo se učiť dňa 24. apríla 1919. Všechny zapísané dietky sa nedostavily a tak proveden nový zápis. Zapísať sa dalo 274 žiaci a 245 žiakyň.

          519 dietok rozdeleno bolo do 8 tried. V školní budove bolo len 5 miestností a preto I.-vé triedy a 1 druhá maly strídavé vyučovaní.

          Návšteva školská nebola valná, neb ako všade tak i v Piešťanoch užívajú dietky ku paseniu hús, koz a kráv a do školy je neposielajú. Snad je to následok pätileté vojny a tým vysvetluje sa, že všechny dietky neprišly k novému zápisu. Hneď opatrila správa školy upomínací lístky, ale ty mnoho nepomohly. Návšteva sa za ostatné mesiace neslepšila.

          V mesiaci máji boly dietky prednáškou kol. Miloše Nováka poučeny o veľkej osloboditelskej práci zahraničnej, ktorom vykonal Slovák Dr. Milán Štefánik, rodák z Brezovej, ktorý nešťastne zahynul, keď sa vracal z cudziny do oslobodenej vlasti. Obrazy jeho vyvešeny boly vo všech triedach, by dietky vzor mali pred sebú. Školní rok ukončen bol 12. júna 1919 domácou školskou slavnosťou. Dietky už aj v triedach boli poučeny o osloboditeľskej práci našho prvého prezidenta T. G. Masaryka a našich legionáru. Poučením ako sa majú chovať o prázdninách a zaspievaním obouch národních hymen bola slavnosť ukončena.

          V Piešťanoch, dňa 15. júla 1919

          Borovecký Bohuš, spr. Školy

        • 1919/1920

        • Opravily sa všechny miestosti, vylíčily, opravila dlážka, obloky, postavil sa nový záchod a vonkajšie múry školy v ulici aj v dvore sa opravily. Pravidelné vyučovanie počalo dňa 28. septembra. Aj letošny rok bol pre učitele špatný, neb museli učit bez knih.

        • 1920/1921

        • Pre velký počet žiactva v I.tr. (pres 80) žiadána bola pobočka. Pobočka v činnost uvedena dňom 1. II. 1921 a umístnená v místnosti p. Winteru bezplatne propújčena v „Pro Labove“

        • 1921/1922

        • Pre nedostatok miestností musel školský referát v Bratislave povoliť striedavé vyučovani, lebo ešte jedna trieda musela byt umístnena v „ Pro Labove“ kde aj ženským ruč. Pracem se učilo každé odpoledne.

        • 1922/1923

        • 28. II. 1922 mal pre školu veľký význam, lebo toho dňa položený bol základný kameň k novej budove št. ľud. a mešt. školy.

        • 1923/1924

        • Ako roku ľaňského položený bol základný kameň k novej budove št. škôl o sviatku 28. X. tak roku 1923 toho dňa počalo sa teprve stavať.

        • 1926/1927

        • Konečne uskutnočnilo sa prianie nás-učiteľov, aj rodičov detí, a letošné prázdniny sa presťahovala naša škola do novej budovy. Tedy nesplnili sa pomluvy a posmešky, že „ vraj prv základný kameň zhnije, ako škola bude“, trvalo to síce 4 roky, ale konečne žijeme novým životom, v novej nádeji – pracujeme s novou chuťou a láskou.

        • 1933/1934

        • Na viaceré zakročenia správy školy po urgencii školského inšpektorátu a apelu rodičovského združenia obecná rada vypovedala, že postavia školu. Miesto stanovišťa školy je vyhradené na južnej strane obce pri župnej silnici. Predbežné plány sú vypracované na školu o 10  triedach. Žiadosť o subvenciu je na min. školstva.

        • 1935/1936

        • Škola mala pre 21 tried 11 školských miestností v ktorých sa vyučovalo striedave. 2 miestnosti boli v št. meštianskej škole, 3 v Novej ulici v dome p. Novotného (obcou prenajatá budova), 5 v št. budove v Masarykovej ulici a 1 miestnosť v Erdodyho ulici v dome p. Joz. Alexiho (obcou prenajatá).

        • 1937/1938

        • Stavba školskej budovy započala sa prevádzať začiatkom škol. roku. Budova má byť dostavaná i zariadená na 1.IX. 1938. Stavbu prevádza obec pod dozorom a hl. vedením staviteľa obecného p. Polnáša.

        • 1938/1939

        • Celý školský rok bol bohatý na rušné udalosti. Stáli sme na prahu novej svetovej vojny. Dňa 24. sept. 1939 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia do 40 rokov. Z nášho sboru narukovali: Rudolf Gloss, Emil Záhoranský, Ján Boršáni, Ján Boček a Ján Hološ. Poslední dvaja po troch dňoch sa vrátili. Dňa 14. marca 1939 konečne sa Slovensku dostalo toho, po čom 1000 rokov túžilo, samostatného štátu. Ešte v ten deň konaly sa veľké oslavy vo všetkých mestách a dedinách Slovenska. Bola vymenovaná aj prvá slovenská vláda s Dr. J. Tisom v čele, Ministrom školstva a nár. osvety sa stal Jozef Sivák.

        • 1939/1940

        • Školský rok sa začal 1. sept. 1939 so 17 triedami. 4 triedy sa zrušili následkom odchodu židov, Čechov a tých žiakov, ktorým rodičia odchádzali za prácou do Nemecka. Od 9. okt. 1939 sa začalo vyučovať v jednoduchej frekvencii, aby sa usporilo kuriva.

        • 1940/1941

        • Škola sa rozšírila o 2 triedy, takže mala 19 tried. Vyučovalo sa na starej škole vo dvoch triedach striedavo 4 triedy a v novej budove školy od 24. januára 1941 do konca roku v jednoduchej frekvencii.

        • 1941/1942

        • Na začiatku šk. roka sa deti zhromaždili v budove školy a boli rozdelené do 18 tried.

        • 1943/1944

        • Dňa 1. februára rozdelila sa škola na 2 samostatné školy, na rím.-kat.I a rím.-kat.III.

        • 1944/1945

        • V tomto školskom roku vyučovalo sa dohromady 2 mesiace, lebo školská budova bola stále obsadzovaná vojskom, vyučovanie prerušované častými náletmi. Po oslobodení Piešťan začalo sa vyučovať 13. júna, ale v budove št. mešť. školy, lebo naša škola bola obsadená, kde si vojsko zariadilo nemocnicu.

        • 1945/1946

        • Po šťastnom prežití búrlivých vojnových chvíľ znova sme začali prácu na našich školách za nových pomerov v obnovenej Republike Československej.

        • 1946/1947

        • Rodičovské sdruženie v tomto škol. Roku plne vyvinulo svoju činnosť. Zakúpilo sa 32 párov celokoženej obuvi, 18 párov papúč, 3 kusy kabátov, 8 kusov dievč. šiat a 5 kusov chlapč. šiat.

        • 1948/1949

        • Štátne nakladateľstvo koncom sept. Vydalo a rozpracovalo nové učebné osnovy, ktoré majú byť sprievodcom učiteľom na národných školách v zmenených štátnoprávnych pomeroch po víťazstve pracujúceho ľudu nad reakciou. Učiteľstvo víta ich lebo udavajú ramec, náplň vo výchove pre národné školy.

        • 1950/1951

        • ZO KSS pri škole združovala 7 členov a 4 čakateľov, ktorá svojou činnosťou pomáhala uvádzať socialistickú výchovu v zmysle smerníc vydávaných UV KSČ.

        • 1956/1957

        • V 1.-5. postupnom ročníku bolo 10 tried s celkovým počtom žiakov 458, z čoho vidieť, že na jednu triedu pripadalo 45 žiakov. V 6.-9. postupnom ročníku bolo 8 tried s celkovým počtom 325 žiakov.

        • 1958/1959

        • V uplynulom šk. roku sústreďovala sa naša práca jednak na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia ÚV KSČ z júna 1955 a jednak na plnenie úloh vytýčených smernicami pre učebno-výchovnú prácu. Výchova k vlastenectvu a k proletárskemu internacionalizmu prehĺbila sa družbou OSŠ vo Zbýšove okres Rosiel, kde bolo z našej školy 45 žiakov na výlet a z tamojšej OSŠ v Piešťanoch 110 žiakov.

        • 1959/1960

        • Školský rok 1959-1960 bol prvým rokom, v ktorom sme začali uskutočňovať prestavbu nášho školstva v duchu uznesení XI. Zjazdu KSČ, rozpracovaných na zasadnutí ÚV KSČ v apríli a ÚV KSČ v máji 1959. Cieľ tejto prestavby vyžadoval, aby každý pracovník našej školy pristupoval k náročným úlohám s pochopením a vedomím veľkej zodpovednosti. Dobudovanie socializmu a vytvorenie podmienok pre prechod ku komunistickej spoločnosti vyžadoval vytýčiť si cieľ naučiť náš ľud socialisticky pracovať a socialisticky žiť.

        • 1960/1961

        • V tomto školskom roku celé vyučovanie sa nieslo v duchu 40. výročia založenia Komunistickej strany Československa. Žiaci sa oboznamovali s bojom robotníckej triedy za krajší zajtrajšok.

        • 1962/1963

        • I v tomto školskom roku dôstojne sme oslávili výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a Víťazný február. V dňoch 19., 20., 26. marca a 2., 4., a 5. apríla 1963 previedol okresný školský inšpektor, súdruh Vojtech Baranček, so zborom aktivistov pre ročníky 1. – 5. a pre ročníky 6. – 9. previerku školy. Úlohou previerky bolo preskúmať uznesenie XII. Zjazdu KSČ, uznesenie ÚV KSČ o „ Úzkom spojení školy so životom“ a uznesenie ÚV KSČ „ O zvýšení úrovne komunistickej výchovy“.

        • 1965/1966

        • Z obvodu tunajšej školy bolo 40 žiakov 8. ročníky presunutých na ZDŠ v Piešťanoch, na Holubyho ulici. V mesiaci auguste 1966 bola pokrytá rovná strecha na budove školy novým kobercom – smolový papier. Táto údržba stála celkom 45 000,- Kčs. Je to prvá väčšia údržba od postavenia budovy v roku 1938.

        • 1968/1969

        • Hoci školský rok 1968-1969 započal niekoľko dní po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie a po nesprávnych informáciách, boli žiaci vedení k tomu, aby sa nedali vyprovokovať záškodníkom nášho socialistického zriadenia k nerozvážnym činom.